Naše Knihovna

V našem sboru máme knihovnu, ze které je možné si bezplatně půjčovat knihy a opět je vrátit. Knihovnu pravidelně doplňujeme novými knihami. Knihy je možné si půjčovat a vracet pravidelně každou neděli po bohoslužbách.

Proč číst knihy? Čti níže článek Výpredaj slova.

Můžete využít služeb naší knihovny, která obsahuje následující tituly.

Seznam všech knih je v přiloženém souboru zde (formát Excel).

 


Výpredaj slova

Pred časom som na námestí pred Tescom naďabil na výnimočne rentabilný tovar. Odkedy sme sa vzdali socialisticky regulovaných cien všetko zdraželo. Mlieko, maslo, chlieb, vajcia, ponožky, pivo. A hľa, na kupcovom stolíku predo mnou predsa jedna komodita, ktorá po zrušení regulovaných cien zlacnela: Knižka v pevnej plátenej väzbe. Listujem. Text v latinčine, preklady do slovenčiny, maďarčiny a ruštiny. Názov: „Ako dômyselne používať knihy, hlavný nástroj vzdelávania.“ Autor Ján Ámos Komenský. Před zrušením cenovej regulácie stála knižka 15 korún, po zrušení klesla na 10. Niežeby vo všeobecnosti išli knižky s cenou dolu. Na knižnom trhu kúpite paperbacky o tom, jako a s koľkými mužmi, tá či oná moderátorka, za 300 korún slovenských.

Komenský v knižke píše samé poučné veci. Napríklad: Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. A nemilovať múdrosť znamená stať sa hlupákom. 

Azda tu treba hľadať dôvod prečo, kniha zlacnela. Komenský si mohol tie invektívy odpustiť. Možno je nízka cena len prostým obrazom doby. Nepotrebujeme už používať knihy, už nie sú hlavným nástrojom vzdelávania. Načo nám bude múdrosť. Nedá nám ani pohodlie, ani vzrušenie, ani zábavu. Ocitli sme sa na prahu novej negramotnosti? Negramotní sú predsa i tí, čo síce čítať vedia, ale nečítajú. A ak aj čítajú, tak čítajú iba texty zostavené z holých viet, očistené od každej náročnejšej myšlienky.

Hovorí sa, že skončil vek slova a nastal vek obrazu. Deti sa dnes rodia priamo pred televízor. Prúd obrazov postupne tvorí obsahy ich vedomia. Seriály, reklamy, kvízy, zábavne programy, to je písmo sväté. Televízia, nie kniha je hlavným nástrojom vzdelávania. Autor televízneho programu sa však nechová ani ako mudrc, ani ako svätec, ani ako učenec, chová sa ako obchodník. Svojmu zákazníkovi vysiela to, čo chce divák vidieť.

V tomto kontexte je Komenského kniha veľmi aktuálna. Učí nás, ako si v tej hre s manipulovaným vedomím zachovať slobodu. Jediným filtrom, ktorý možno postaviť medzi sugescie voľne pospájaných obrazov a naše vedomie je starostlivo zosnovaná sieť kritického myslenia. Člověk sa potrebuje naučiť používať svoju myseľ, aby mohol zostať slobodný. Veď napokon každý ľudský tvor je už podľa definície tvor rozumný. Jeho rozum však spočíva v jazyku. Kým veci iba vníma ako obrazy, nevie o nich nič. Sú preň iba sugesciami, voči ktorým je bezbranný. Až keď dá veciam a dejom mená, začína o nich niečo vedieť.

Myseľ sa učíme používať tým, že sa učíme používať slová a slová sa učíme používať čítaním kníh. Jediný filter, ktorý môžeme postaviť medzi seba a mediálne sugescie, je teda filter kníh. 

Dajte si pozor, milí poslucháči, píše Komenský v závere útlej knižočky, aby sa vám nestalo to, čo sa stáva väčšine smrteľníkov, že po celý život nezačnú byť múdri, alebo niektorým, medzi nimi i mne samému, že vtedy začíname konečne žiť, keď třeba končiť. Ak stratíš čas života, stratíš seba samého. Ak však stratíš seba samého, kto ťa tebe vráti?

Daniel Pastirčák, kazatel Církve bratrské v Bratislavě (z Brány 1/2008). Odkaz zde.